Zámocká kaplnka
Zámocká kaplnka
20 str. v zámku veľmi šetrné nebolo a dnes sa mu občas dáva prívlastok schátraný. Snáď sa dohľadnej dobe dočkáme jeho rekonštrukcie aj keď dostať ho do pôvodnej podoby bude ťažké. Jednou z najcennejších častí tejto historickej pamiatky je zámocká kaplnka. Kaplnka sa nachádza na rohu východného a severného krídla zámku.
Oltár bol na severnej stene, kaplnka sa ďalej rozprestierala pozdĺž častí východného krídla (v smere od dnešnej nemocnice).
Kaplnka, nazývaná kaplnka svätého kríža, bola skutočne veľkolepá. Faktom je že kaplnka bola priestranná. Presahovala z prízemia na prvé poschodie. Panstvo sledovalo bohoslužby alebo iné obrady z prvého poschodia.
V kaplnke sa údajne v minulosti nachádzal obraz od nemeckého renesančného maliara Albrechta Dörera. zo starých fotografií môžeme vidieť, že súčasťou kaplnky bol obrovský kríž s telom krista. na novších fotografiách, pochádzajúcich z roku 1940 sa už telo krista nenachádza. V tomto čase kaplnka slúžila, rovnako ako celý objekt, františkánskemu gymnáziu. Gymnazisti, ktorí bývali v internáte, sa v kaplnke stretávali ráno o pol siedmej na svätej omši. Dr. Hallon o tom píše v pamätnici gymnázia: „Žiaci vyšších ročníkov, pretože bývali na poschodí, išli do hornej, tzv. panskej časti kaplnky a nižšie ročníky dole. Miništranti sa pravidelne striedali zo všetkých chovancov. Na harmónium hrával niektorí z chovancov, ktorí hru ovládal.“
Rovnako sa v kaplnke študenti stretávali večer o pol deviatej pri večernej modlitbe.
Koniec 2. sv. vojny priniesol aj koniec gymnázia a o pár rokov aj likvidáciu kláštora. Zámok obsadili vojaci, neskôr sa stal sídlom nemocnice. Pôvodné maľovky jednotlivých miestností boli nahradené sterilnou bielou farbou, takejto úprave sa nevyhla ani kaplnka. Jej zaujímavé, že napriek takýmto zásahom do historickej pamiatky sa podarilo zachovať aspoň oltár kaplnky, pred ktorým bola postavená stena. Podlá povesti dostal príkaz, oltár zničiť, jeden nemecký dôstojník, ktorý nakoniec povedal, že by to bol jeden z najväčších hriechov a tak prikázal oltár schovať a postaviť pred neho stenu. Táto stena, vzdialená od oltára len niekoľko centimetrov zabezpečila, že oltár sa zachoval do dnešnej doby. Samotná miestnosť, kde bola predtým kaplnka, bola predelená novovzniknutým stropom medzi prízemím a prvým poschodím. Ani dĺžka kaplnky nebola zachovaná, na oboch poschodiach vznikli nové priečky, čím sa vytvorilo viacero nových miestností, a stopy po kaplnke sa takmer úplne stratili.
V zámku v tom čase pôsobil tiež výskumný ústav gerontológie. Ako sme uviedli, steny boli nanovo vymaľované, ale nové nátery sa nanášali na tie pôvodné, ktoré neboli odstránené.
Takže v dnešnej dobe by pamiatkari mohli určiť, ako steny vyzerali pôvodne. Lenže na prízemí východného krídla v 90 rokoch 20. storočia, keď tu sídlilo geriatrické centrum prebehla rekonštrukcia. Počas nej boli omietky osekané na tehlu, čím sa znemožnilo do budúcnosti, aká výzdoba bola v dolnej časti kaplnky.
Pohľad na strop je už menej radostný a poukazuje na nutnosť rekonštrukcie. Na druhej strane dáva tušiť, ako mohla vyzerať výzdoba stropu. Rovnako dáva odpoveď na otázku, aká bola rozloha kaplnky predtým, než ju rozdelili priečkami. Vďaka štukatúre na strope, ktorá viedla pozdĺž celej kaplnky vieme presne určiť rozlohu, aj napriek priečke, ktorá tam bola pristavená.
Zdroje:
sk.wikipedia.org, malackepohlady.sk
obrázky:
sk.wikipedia.org