Okolie
Okolie zámockého kaštieľa
Park založil pravdepodobne Pavol IV. Pálfi v prvej polovici 17. storočia spolu s kaštieľom. Pravdepodobne bolo návršie vytvorené umelo, z dôvodu výstavby zámku a prípadného využitia na terasovitú záhradu s fontánou. Záhrada bola zo začiatku iste ovplyvnená francúzskymi parkami známymi symetriou a pretváraním do geometrických tvarov. Je situovaná na juh od kaštieľa. V súčasnosti najstaršie zachované dreviny v parku pochádzajú zo začiatku 19. str. od roku 1808 prešiel park celkovou úpravou a dostal charakter anglického lesoparku, aby zodpovedal dobovému vkusu. V parku prevláda najviac dub letný. Ďalej sú to lipy malolisté, veľkolisté, javory mliečne, horské, poľné, smreky obyčajné, platany javorolisté, tis červený, ľaliovník tulipanokvetý, buky, brezy atď.
Najskôr pribudli pagaštany a Brestovce. Víchrica v júli 2009 vyvrátila množstvo drevín.
Na konci 19. str. mal park rozlohu vyše 39ha. Pre Pálfiovcov slúžil park najmä ako reprezentatívna lokalita. Čím bola jeho rozloha väčšia, tým viac dodávala majiteľom na vznešenosti, pokiaľ bol udržiavaný. Využíval sa nielen na oddych, ale aj na konanie ceremónií a zábav ako na napr. pri návšteve vzácnych hostí alebo pri svadbách. V parku boli domy záhradníka a vrátnika. Vodná veža, záhradníctvo, záhrada ruží, skleníky. Nachádzal sa tu aj labyrint z kríkov, prírodná jazdiareň a pánska strelnica.
Západná hranica bola pri dnešnej železničnej trati. Výstavba diaľničného privádzača a nemocnice v druhej polovici 20. str. výrazne oklieštila územie parku. Nemocnica areálov vznikla v 60. rok. 20. storočia a zabrala 7,2 ha parku.
Podľa údajov historických dokumentov bol zámocký kaštieľ s parkom obklopený kamenným múrom. Do zámku viedli tri brány. Hlavná brána tzv. čierna brána stojí do dnes. Napravo od brány sa nachádzali z vonkajšej strany obvodného múru parku hospodárske budovy statku Pálfiovcov a pred nimi Pálfiovský (neskôr nazývaný Jursov) rybník, popri ktorom rástli lipy.
Pred bránou po ľavej strane je vidieť kameň s informačnou tabuľou o parku. Osem takýchto kameňov bolo osadených v máji 2010 (františkánsky kostol a kláštor, krypty, pálfiovská lipa, synagóga, zámocky park, kaštieľ, kostol Najsvätejšej Trojice, starý cintorín) rámci projektu Baltour. Pôvodná železná brána tu bola zachovaná. V kartuši už však erb Pálfiovcov chýba. Nad ním je koruna s deviatimi hrotmi a perlami. Tento počet symbolizuje, že majitelia erbu užívali grófsky titul. Ak by mala hodnostná koruna sedem perál, označovala by barónov a s piatimi perlami zasa predstavuje rytiersky stav.
Druhá brána tzv. červená brána slúžila Pálfiovcom ako vstup pre zásobovanie zámku. Z parku smeroval ku kniežatskému statku.
Tretia brána tzv. biela brána viedla na ulicu k domom Palfiovského služobníctva. Ulica mala názov Radek (predtým Hradek).
V budove hrádku bývalí priamo sluhovia starajúci sa o chod zámku. Dom s červenou strechou stojí na mieste kniežacích stajní. Pôvodná drevená brána sa nezachovala a nová bola osadená v rukou 2000 počas obnovy severného vstupu. Jej opätovná obnova bola nutná v dôsledku ťažkého poškodenia v roku 2006 a 2010 pri odvoze dreva. Strážny domček pri bielej bráne bol zbúraný začiatkom 20. storočia.
Pri domčeku záhradníka boli štyri skleníky. Záhradníctvo pôsobilo aj po skončení Pálfiovskej éry, až do polovice 20. storočia. Veľký skleník bol zbúraný po 1. sv. vojne, ostatné v roku 1958.
Pred skleníkmi sa nachádzala rúžová záhrada a neďaleko bola aj záhrada na pestovanie zeleniny.
Severne od budovy zámku stála zámocká vodáreň, ľudovo nazývaná Baňa, ktorá od konca 19. storočia zásobovala zámok a ďalšie okolité objekty vodou. Vodovo fungoval do roku 1957. podľa pamätníkov bola vodáreň rozobratá a tehly z nej niektorí obyvatelia Rádku, použili na stavbu svojich domov.
Na lúke po pravej strane od kaštieľa sa nachádzala fontána s tritónom. Tritón sa dnes nachádza v centre mesta pred kláštorom Nepoškvrnenej panny Márie (vo fontáne sa bude nachádzať kópia). Na lúke kde sa nachádza fontána s tritónom sa nachádzal kedysi tzv. labyrint, pozostávajúci s kľukatej cestičky, medzi umne pestovanými a strihanými kríkmi. Na ľavej strane od labyrintu sa nachádzala aj prírodná jazdiareň.
V parku sa v palfiovskom období nachádzala aj soška Panny Márie, zavesená na jednej zo skupiny borovíc.
Podľa povesti sa deťom na okružnej v parku, v akomsi prístrešku na strome zjavila socha Panny Márie, pod ktorým vystriekol zázračný prameň, ktorý liečil najrôznejšie choroby.
Keď františkáni získali zámok, pre svoj stredoškolsky internát, dali tu v roku 1934 vybudovať kamennú jaskyňu so sochou Panny Marie Lourdskej. Do jej základov zabudovali kazetu, v ktorej okrem zakladacej listiny bola aj báseň „Kráľovná nádejí“.
Táto soška je zachytená na mnohých fotografiách z obdobia 1. polovice 20. storočia. Jej likvidácia, podobne ako pri iných objektoch parku, súvisí zrejme so sprístupnením parku verejnosti.
Františkáni nechali v roku 1934 na inom mieste vybudovať grottu, imitáciu Lourdskej jaskyne, so sochou panny Márie. Ani kaplnku vandali neobišli a bola zničená.
V súčasnosti je jaskyňa zachovaná, ale bez sochy panny Márie – tá je uložená v depozite.